Ako si žijú v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu?

Autor: Vladimír Seman | 1.9.2020 o 14:24 | Karma článku: 10,53 | Prečítané:  4909x

Rusku trvalo takmer 30 rokov, kým sa vrátilo na úroveň pred rozpadom ZSSR. Niekde sa však prepadli až do stredoveku. Čo z toho plynie pre Slovensko?

Najlepšie je  na tom Pobaltie. Ich HDP na obyvateľa sa hýbe v intervale 15 až 20 000 $. Ide o demokratické, dynamicky sa rozvíjajúce krajiny, ktoré sa však stále nevedia zbaviť obáv zo svojho niekdajšieho veľkého brata.

Je to tak trocha schizofrenická situácia, pretože Pobaltie ťaží nielen zo svojho členstva v Európskej únii, ale aj z nadpriemerného napojenia na veľký ruský trh.

S manažérmi firiem v týchto krajinách sa aj dnes bez problémov dohovoríte nielen po anglicky, ale aj po rusky.

 

Rusko v podstate stagnuje. HDP v samotnej  Ruskej federácii je približne 10 000 $ na obyvateľa. Takúto úroveň má napríklad Rumunsko, ale aj Malajzia. Z hľadiska dlhodobejšieho pohľadu na túto najväčšiu krajinou sveta Rusko posledných 30 rokov v podstate premárnilo.

 V porovnaní s ďalšími krajinami bývalého Sovietskeho zväzu však Rusko na tom ani zďaleka nie je najhoršie.

Kazachstan. V pomyselnom rebríčku ekonomickej úspešnosti je práve tesne za RSFR. Treba však jedným dychom dodať, že ani náhodou nejde o demokratickú krajinu. Jej ekonomická sila sa takmer výlučne opiera o export surovín a výdatnú podporu práve z Ruskej federácie. 

Turkmenistan.  Je tam veľmi podobná situácia, ako v Kazachstane. Je však  na zamyslenie, prečo jeden z najväčších vývozcov zemného plynu na svete nie je oveľa ďalej. 

Situáciu v ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu možno pomenovať tiež “stále väčšia katastrofa”.

Bielorusko. Tento diktátorský štát je približne na 60% hrubého domáceho produktu z čias Sovietskeho zväzu. Jeho ekonomika, založená na agrárnych produktoch a replikovaní starých výrobných postupov už dávno stratila dych v porovnaní s najlepšími. Lukašenkov režim má navyše stále väčšie trhliny aj vďaka celosvetovej solidarite s protestujúcimi proti  "traktoristovi v prezidentskom úrade". (Pri všetkej úcte k ostatným traktoristom, pravda.) 

Kaukaz. Ani nesmierne surovinové bohatstvo a veľký turistický potenciál  kaukazských republík nepozdvihli ich  ekonomiku vyššie, ako 4000 $ HDP na obyvateľa. Je to zhruba polovica ekonomickej sily, akú mal Kaukaz pocas ZSSR. Ide o politicky nestabilné územie s malou perspektívou na dlhodobé upokojenie vzťahov.

Tadžikistan, Kirgistan, Uzbekistan  sa hýbu od 800 do 1500 $ HDP na obyvateľa. Je to úroveň, porovnateľná napríklad s Haiti alebo Rwandou. Tieto krajiny môžeme smelo označiť ako územie stredoveku s extrémne  nízkou životnou úrovňou. 

 Na záver sme si ponechali geografický najbližšie štáty bývalého ZSSR.

Ukrajina a Moldavsko. Ich ekonomika klesla na približne tretinu stavu z čias rozpadu ZSSR.

 Najmä v prípade Ukrajiny je to veľmi zarážajúce, pretože v deväťdesiatch rokoch väčšina zahraničných pozorovateľov predpovedala nášmu východnému susedovi vývoj minimálne  kopírujúci Pobaltie.

Treba však priznať, že Ukrajina sa snaží o budovanie demokracie, kým Moldavsko v podstate zamrzlo ako panoptikum komunizmu. Nebyť obrovského potenciálu v oblasti vinárenstva, aj Moldavsko by sa veľmi pravdepodobne ocitlo na úplnom chvoste nášho rebríčka.

Čo z toho plynie pre Slovensko?

 Ani zďaleka nie sme na tom až tak zle. Inšpirácia Pobaltím však pre nás nemá veľmi veľkú cenu, pretože sme historicky v užšom spojení s Nemeckom, ako s RSFR. Platí to v tom dobrom, i negatívnom slova zmysle.

Varovaním však pre nás môže byť práve Ukrajina, typická veľmi úzkym prepojením oligarchov a oficiálnej moci. Táto negatívna skúsenosť sa nedá preklenúť obyčajnou výmenou politickej garnitúry. Musí nasledovať zmena myslenia väčšiny obyvateľov krajiny, čo je úloha priam na celú históriu.  

Práve za čias Smeru sa  vplyv oligarchov  čoraz výraznejšie začal podpisovať aj na znižovaní kvality podnikateľského prostredia a mafianizácii štátu.

Hlavnou úlohou štátu v najbližšom období by preto malo byť oslobodenie sa od oligarchických väzieb.  Zjednodušene povedané, mali by začať platiť férové pravidlá pre všetkých. 

Poučenie z vývoja nástupnických štátov ZSSR môže byť aj v tom, že najmä pre malé krajiny je výhodné byť v širších ekonomicko-politických celkoch. 

Inými slovami, pre Slovensko neexistuje lepšia alternatíva, ako členstvo v EÚ, upevňovanie demokracie a zásad právneho štátu. 

 Zdroj:https://www.pravda.ru/politics/1526386-strani/
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?