Ľúbivým argumentom v prospech koncesionárskych poplatkov je údajná väčšia miera nezávislosti od aktuálnej vládnej garnitúry.
Pritom, nikde v tých krajinách EÚ, kde sa koncesionárskych poplatkov vzdali, neuvažujú o ich návrate. Nezávislosť médií sa totiž dá účinnejšie a lacnejšie podporiť lepším zákonom o verejných médiách, a nie takým, aký dnes platí v súvislosti s RTVS.
Prečo je terajší zákon o RTVS zlý?
Jedným z jeho kurióznych dôsledkov je to, že až 95% zdrojov RTVS sa spotrebúva výlučne Bratislave. Hovoríme o zhruba 130 mil. € ročne, na ktoré sa zbierajú všetci obyvatelia Slovenska.
Pritom, väčšinu programov, ktorými sa terajšie vedenie RTVS oháňa ako príkladom podpory verejného záujmu, vyrábajú aj súkromné médiá. Za omnoho menej peňazí, bez automatického nároku na verejné zdroje. V najväčšej miere to platí pre regionálne a mestské televízie - ich prierez z východu štátu máte napríklad na www.tvvychod.sk.
Kontrolné mechanizmy fungovania RTVS totiž chronicky zlyhávajú.
O spomínanej finančnej asymetrii, aká nemá obdobu v žiadnej demokratickej krajine, sa NIKDY nerokovalo na nijakom odbornom fóre.
Peniaze totiž potichúčky plynú do spriatelených produkčných firiem, ktoré na RTVS pozerajú predovšetkým ako na prihlúplu dojnú kravičku. Nuž a tie zdroje sa rôznymi metódami indukujú aj v ďalších centrálnych médiách a - čuduj sa svete - aj v celoplošných komerčných televíziách.
Vznikol tak zvrátený systém, v ktorom všetky celoplošné médiá (jedine s výnimkou Rádia Lumen sídliace výlučne v Bratislave) držia "hubu a krok", lebo vedia, že ak nebudú do terajšieho systému fungovania RTVS rýpať, aj im niečo kvapne.
Je príznačné, že systém koncesií dnes reprezentuje najmä pán GR RTVS Jaroslav Rezník a spol., ktorému by sa údajná väčšia miera spomínanej nezávislosti náramne hodila, pravda.
Skutočnou príčinou forsírovania zvyšovania koncesií je však niečo úplne iné. Na disponibilitu v rozdeľovaní verejných peňazí len podľa toho, ako sa pán GR RTVS vyspia, môžu aj viacerí ministri pozerať len so závisťou.
Na Ministerstve kultúry pritom už istý čas funguje komisia, ktorej základným cieľom bolo vzbudiť legitimitu zvyšovania koncesií a tým (nepriamo) otvoriť cestu na predĺženie existencie terajšej garnitúry na čele RTVS. Čudujete sa? Ja tiež.
Všimnime si podrobnejšie, aké argumenty sa na tejto komisii používajú a prečo je to slepá ulička.
Zástancovia zvyšovania ako príklad často uvádzajú Dánsko. Argumentujú tým, že je to krajina s porovnateľnou veľkosťou s duálnym spôsobom vysielania a s podstatne vyššími koncesionárskymi poplatkami.
Aká je pravda?
Od roku 2010 do roku 2018 sa ročný poplatok za licenciu pre médiá v Dánsku zvýšil na 2 527 dánskych korún.
V rokoch 2019 a 2020 však poplatok klesol a bol na úrovni 1 353 dánskych korún, teda v prerátaní na mesačnú platbu je to 14,65 €.
Verejná služba by mala byť v Dánsku v budúcnosti financovaná z daní
. Preto sa poplatok za licenciu na médiá postupne na prechodné obdobie troch rokov postupne ruší.
Ak to premietneme na slovenskú realitu, zohľadňujúc slovenskú priemernú mzdu 1177 € a dánsku priemernú mzdu 5534,23 €, potom by aktuálne slovenské koncesionárske poplatky mali byť
1177/5534,23x14,65= 3,12 €!!!
Nuž a toto nemal na spomínanej komisii ministerstva kto povedať. Pýtate sa, načo je taká komisia, komu slúži a kto ju vymenoval? Ja sa pýtam tiež.
Záver?
Treba čím skôr prestať plakať na nesprávnom hrobe a namiesto pomýlených návrhov na zvyšovanie koncesií treba pripraviť komplexnú zmenu zákona o RTVS.
V RTVS treba zvýšiť verejnú kontrolu, upustiť od povrchných súťažno-zábavných formátov, otvoriť sa viac autentickej kultúre, podporiť investigatívu, kvalitné spravodajstvo, publicistiku, dokumentaristiku, pôvodnú filmovú tvorbu. A dať oveľa väčšiu šancu mladým tvorcom v regiónoch.