Úspešné, ambiciózne a inteligentné ženy do politiky vždy patrili. Richard Sulík na tom postavil dôležitú časť svojej politickej filozofie. Tento liberál, rešpektujúci osobnú slobodu ako najvyšší princíp existencie, má však nebezpečnú slabosť pre ten istý typ žien:
Premúdre, povýšenecké, útočné, nerešpektujúce základné pravidlá komunikácie, zaťažené na útoky voči všetkému, čo si samé zadefinovali ako „ten zlý konzervativizmus“.
S touto charakteristikou Sulík veľkoryso vyzdvihol na piedestál, bez predošlých politických zásluh, už aj Janu Kišovú (Zabudli ste? Je to jedna z tých, ktorí Sulíkovi skoro zlomili väz odchodom do DS tesne pred voľbami. https://www.ta3.com/clanok/1171650/kissova-po-odchode-od-sulika-konci-aj-v-demokratickej-strane.html). V súčasnosti, (ach, aká obsesia) je už opäť vo funkcii a podporuje svojho (opäť) straníckeho šéfa v jeho ušľachtilom zápase za otváranie reštaurácií v čase pandémie.
No a potom sú tu žiarivé príklady Lucie Nicholsonovej a Jany Bittó- Cigánikovej.
Všetky tieto typy potrebujú konflikt ako živnú pôdu pre sústavné zviditeľňovanie sa a pripomínanie vlastnej dôležitosti. Aj takáto vlastnosť však môže byť súčasťou férového politického boja.
Pokiaľ sa pritom rešpektujú aspoň základné pravidlá politickej etiky.
Pokiaľ sa takáto „ambiciózna žena“ nezačne správať ako opozičný politik so všetkým, čo k tomu patrí.
Pokiaľ sa pritom neničí krehký obraz stability, nevyhnutný na prežitie akýchkoľvek konštruktívnych vzťahov.
Pokiaľ sa tým nevytvára živná pôda pre nakopnutie celej krajiny do rúk skorumpovaných oligarchov, ktorí si z morálky urobili trhací kalendár.
Richard Sulík trikrát dobrovoľne vstúpil do tej istej rieky a zakaždým sa skoro utopil. Ako správny liberál to však skúša dovtedy, kým nepotopí celú vládnu koalíciu.
Ešte však je jedna šanca: Dobrovoľne uplatní svoj rozum a pošle „ambiciózne ženy“ tam, kam patria – do politickej minulosti.
